Je pomáhanie chudobným nespravodilvé voči úspešným?
31.03.2007 16:48:32
Minulý týždeň sme mali prednášku od istého amerického profesora ohľadom prerozdeľovania finančný prostriedkov medzi sociálne triedy. Mimochodom to bola veľmi zaujímavá prednáška, aj keď som s mnohým povedaným do značnej miery nesúhlasil. Hlavý problémom bola otázka ako pomôcť chudobným dostať sa zo sociálnej biedy a či je prerozdeľovanie prostriedkov nespravodlivé pre vyššie príjmové skupiny. Výsledok bola si taký, že mnoho krát sa chudobným dá najlepšie pomôcť tak , že im nedáme nič lebo si to nezaslúžia a oni by si mali nájsť správnu cestu a pracovať na sebe. Nastáva tu ale otázka nie je to trochu skreslené a sebecké povedať o niekom "On is to nezaslúži, lebo on sa nesnažil!" Ako to môžme povedať? Naozaj si myslíte, že všetci tí z relatívne bohatých ľudí si to úplne zaslúžili? Je život taký , že toľko koľko človek zasadí takú aj žne úrodu? Podľa mňa nie je! Lebo príde povodeň a celú úrodu vám môže zobrať zo sebou alebo príde sucho a úroda vám vyschne. Taký je aj život. Myslím si ,že asi 40 % situácie každého človeka je jeho snaha a práca a 60 % je šťastie. Pod šťastím rozumiem aj to v akej rodine sa kto narodí ,v akom prostredí vyrastá ,akých stretne ľudí, či je zdravý atď. Nikdy medzi ľuďmi nebudú rovnaké podmienky a nikdy nebudeme všetci štartovať z rovnakej čiary. Prečo potom keď nepatríme medzi chudobných tvrdíme: "Oni si to nezaslúžia ,my sa s nimi nejdeme deliť o náš úspech!" A nežijeme aj my v jednej spoločnosti spolu s nimi? V mnohom vďačíme aj tejto spoločnosti za svoje úspechy, ale keď sme už úspešný s ník sa deliť zrazu nechceme. Nie je to takmer to isté ako život medzi v džungli. Najsilnejší (a často najšťastnejší) berie všetko. Sme predsa ľudia ,tak by sme sa mohli niekedy tak aj správať skúsiť sa na to pozrieť aj z druhej strany. Nejde mi o žiadny socializmus kde by všetci mali rovnako a nikoho by to motivovalo konať niečo navyše. To určite nie! To je nezmysel! Ale zamyslime sa niekedy aj nad tým, že aj my sme mohli byť na tej druhej strane. Mali by sme naozaj dosť sily, bez akejkoľvek pomoci vstať a ťahať sa hore ,aj keď by nám osud neprial?
Môj názor je taký: Pomáhať chudobným sa určite má , alebo dokonca musí. Otázna je samozrejme výška a spôsob pomoci. Snáď tomuto názoru zostanem verný aj keď budem vo svojom živote úspešný (v čo samozrejme pevne verím =). Lebo to je asi to najťažšie ,pozerať sa na veci očami tých druhých
Komentáre
axl, tvoja úvaha...
máš pravdu, ľudia sa dokážu chovať ako šelmy v džungli, no na rozdiel od šeliem sú schopní pozerať sa na veci aj očami tých druhých, menej silných, menej šťastných, menej úspešných... a aj keď, ako vravíš, je to asi to najťažšie, jednako každý človek túto schopnosť má. iná vec je, že nie každý jej uplatňovanie považuje za správne a nie každý ju ochotne uplatňuje.
<b>tvoj názor je</b>, že „pomáhať chudobným sa určite má, alebo dokonca musí, otázna je výška a spôsob pomoci“.
<b>môj názor je trochu iný:</b> s druhou časťou tvojho názoru („otázna je výška a spôsob pomoci“) sa stotožňujem, prvú by som skrátil na „pomáhať chudobným sa má“ (z dôvodov etických i preventívnych - kvôli udržaniu sociálneho zmieru).
ako vidíš, vypustil som slovo „určite“ a alternatívu „dokonca musí“... prečo? lebo akáže je to solidarita, ak je povinná?
o tom, či a v akom rozsahu bude ochotný byť solidárny, by mal mať právo rozhodovať každý jednotlivec sám za seba, inak sa nedá hovoriť o solidarite, ale sa jedná o násilie, o donucovanie.
viem, z hľadiska štátu je jednoduchšie ľudí „donútiť“, aby boli prostredníctvom daní a odvodov solidárni, no toto donucovanie vedie k snahe platenie daní a odvodov minimalizovať alebo obchádzať a solidarita je tým pádom viac-menej iluzórna.
keby ľudia mali možnosť sami rozhodovať o tom, kde, kedy, komu a za akých podmienok pomoc poskytnú, ich prostriedky by boli pridelované adresnejšie, bola by vyšia miera kontroly ich využívania a tým by bola solidarita účinnejšia.
obecne si myslím, že pomoc „chudobnejším“ by nemala mať - až na výnimky - podobu nenávratných sociálnych dávok. už pri poskytovaní pomoci by príjemca mal počítať s tým, že poskytnuté prostriedky časom bude musieť postupne a v nejakej podobe vracať (napríklad v závislosti od toho, ako sa mu začne ekonomicky dariť).
ak som spomenul výnimky, tak mám na mysli napríklad ľudí fyzicky či mentálne znevýhodnených. u nich si viem predstaviť aj čistú, nenávratnú sociálnu výpomoc.
Teda
Prerozdelovanie ako pojem ma tiez udivuje a ze sa chudobnym nema pomahat lebo si to nezasluzia to uz je vrchol obmedzenosti ako cloveka bytost nie toz profesor ktory prednasa.
Takychto "bohatych a uspesnych ludi" by som najradsej posadila dakde do indonesie, indie, afriky a nech sa snazia byt uspesny a bohaty. Jednoducho vymenit si rolu s takym obycajnym cloviecikom z tretieho sveta na ktoreho bohatstve jeho krajiny! ziju vyspele krajiny a uspesny ludia. Kde neexistuju socialne davky, podpory, docjhodky, zdravotna starostlivost ani skoly zdarma a nech sa cini a snazi ....
Pomahat slabsim ludom je nase PRAVO - nie povinnost, a musime si ho branit prave proti takym profesorom ktory vas ucia ze chudobny su zly a necinny a nezasluzia si to.Toto sa nazyva gumovanie mozgov - jednoducho - gumovanie mozgov...zamyslite sa ale preco?! ....zamyslite sa poriadne...novodobe otrokarstvo ( aj vy aj chudobny ste otroci ) ...alias terorizmus ( aj vy aj chudobny ste teroristi )... samozrejme v dnesnom zvratenom svete si mozno myslite ze terorista alebo otrok je ten druhy...bohuzial je to naopak...
pomoc chudobnym